Srbsko Obsah Polohopis | Dejiny | Administratívne členenie | Obyvateľstvo | Kultúra | Referencie | Iné projekty | Navigačné menuSlovenské slovníkyDostupné online.uuuu
Juhobáčsky obvodJuhobanátsky obvodSeverobáčsky obvodSeverobanátsky obvodStredobanátsky obvodSriemsky obvodZápadobáčsky obvodObvod Gjakova (Đakovický obvod)Obvod Gjilan (Gnjilanský obvod)Obvod Mitrovica (Kosovskomitrovický obvod)Obvod Peja (Pećský obvod) Obvod Prishtinë (Prištinský obvod)Obvod Prizreni (Prizrenský obvod)Obvod Ferizaji (Uroševacký obvod)AlbánskoBosna a HercegovinaČierna HoraUNMIKKosovoMacedónskoMoldavskoSrbskoAlbánskoAndorraArménskoAzerbajdžanBelgickoBieloruskoBosna a HercegovinaBulharskoCyprusČeskoČierna HoraDánskoEstónskoFínskoFrancúzskoGréckoGruzínskoHolandskoChorvátskoIslandÍrskoKazachstanLichtenštajnskoLitvaLotyšskoLuxemburskoMacedónskoMaďarskoMaltaMoldavskoMonakoNemeckoNórskoPoľskoPortugalskoRakúskoRumunskoRuskoSan MarínoSlovenskoSlovinskoŠpanielskoSpojené kráľovstvoSrbskoŠvajčiarskoŠvédskoTalianskoTureckoUkrajinaVatikánAbcházskoČečenskoJužné OsetskoKosovoNáhorný KarabachPodnesterskoSeverný CyprusAlbánskoAndorraArménskoRakúskoAzerbajdžanBieloruskoBelgickoBosna a HercegovinaBulharskoKanadaChorvátskoCyprusČeskoDánskoEstónskoFínskoFrancúzskoGruzínskoNemeckoGréckoSvätá stolicaMaďarskoIslandÍrskoTalianskoKazachstanKirgizskoLotyšskoLichtenštajnskoLitvaLuxemburskoMacedónskoMaltaMoldavskoMonakoČierna HoraHolandskoNórskoPoľskoPortugalskoRumunskoRuskoSan MarínoSrbskoSlovenskoSlovinskoŠpanielskoŠvédskoŠvajčiarskoTadžikistanTureckoTurkménskoUkrajinaSpojené kráľovstvoSpojené štátyUzbekistan
SrbskoČlenovia OSNŠtáty v Európe
srb.srb.republikaBalkánskeho polostrovaBelehradSávyDunaja1991JuhoslávieČiernej Hory3. júna2006Kosovo17. februára2008Európskej únieRumunskoBulharskoMacedónskoAlbánskoKosovoČierna HoraBosna a HercegovinaChorvátskoMaďarskoPanónskej panvyKarpatyStará planinaDináreDunajTisaSávaDrinaVelika MoravaSlovaniaSrbi6. storočiaVýchodorímskej ríšepravoslávie10. storočiaRaškecáraŠtefana Dušana13311355Balkánubitke na Kosovom poli1389Osmanskej ríše1878Belehrad18671912prvej balkánskej vojnyKosovaMacedónie1914SarajeveFrantiška Ferdinanda d'EsteRakúsko-Uhorskoprvej svetovej vojnyKráľovstva SHS2. svetovej vojnyJuhoslávia1941bábkového ChorvátskaJosip Broz Tito1945republikaSrbsko a Čierna Hora2006Čierna Horareferende3. júna5. júnaVojvodinaKosovo a MetohijaCentrálne SrbskosrbčinaVojvodinemaďarčinaslovenčinarumunčinachorvátčinarusínčinaZápadorímskou ríšouVýchodorímskou ríšouDunajaOsmanskou ríšouRakúskom-UhorskomByzantská ríša
(function()var node=document.getElementById("mw-dismissablenotice-anonplace");if(node)node.outerHTML="u003Cdiv class="mw-dismissable-notice"u003Eu003Cdiv class="mw-dismissable-notice-close"u003E[u003Ca tabindex="0" role="button"u003Enezobrazovaťu003C/au003E]u003C/divu003Eu003Cdiv class="mw-dismissable-notice-body"u003Eu003Cdiv id="localNotice" lang="sk" dir="ltr"u003Eu003Ctable style="width: 100%;"u003Enu003Ctbodyu003Eu003Ctru003Enu003Ctd style="width: 0%" valign="right"u003Enu003Cdiv class="center"u003Eu003Cdiv class="floatnone"u003Eu003Cimg alt="Logo banner-600-t.png" src="//upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e0/Logo_banner-600-t.png/150px-Logo_banner-600-t.png" decoding="async" width="150" height="40" data-file-width="600" data-file-height="160" /u003Eu003C/divu003Eu003C/divu003Enu003C/tdu003Enu003Ctd style="width: 100%" valign="left"u003Enu003Cdiv style="text-align:center"u003Eu003Cbigu003Eu003Ca href="/wiki/Wikip%C3%A9dia:WikiJar_SVE_2019" title="Wikipédia:WikiJar SVE 2019"u003Eu003Cbu003EWikiJar strednej a východnej Európy 2019u003C/bu003Eu003C/au003Eu003C/bigu003Eu003Cbr /u003ENapíšte článok týkajúci sa strednej alebo východnej Európy a vyhrajte zaujímavé ceny!u003C/divu003Enu003C/tdu003Eu003C/tru003Eu003C/tbodyu003Eu003C/tableu003Enu003Ctable border="0" cellspacing="0" cellpadding="0" width="100%" style="margin-bottom: 0;"u003Ennu003Ctbodyu003Eu003Ctr style="white-space: nowrap;"u003Enu003Ctd style="width: 7em; border-top: 10px #BEF781 solid; padding: 10px; text-align: center;"u003Enu003C/tdu003Eu003C/tru003Eu003C/tbodyu003Eu003C/tableu003Eu003C/divu003Eu003C/divu003Eu003C/divu003E";());
Srbsko
Skočit na navigaci
Skočit na vyhledávání
O iných významoch výrazu Srbsko pozri Srbsko (rozlišovacia stránka).Srbská republika | |||||
| |||||
Národné motto: Само слога Србина спасава (Samo sloga Srbina spasava) Iba jednota zachráni Srbov | |||||
Štátna hymna: Боже правде (Bože pravde) Spravodlivý Bože | |||||
 | |||||
Miestny názov | | ||||
| • dlhý | Република Србија | ||||
| • krátky | Србија | ||||
Hlavné mesto | Belehrad 44°48′ S.š. 20°28′ v.d. | ||||
Najväčšie mesto | Belehrad | ||||
Úradné jazyky | srbčina | ||||
Regionálne jazyky | maďarčina, slovenčina, rumunčina, rusínčina | ||||
Demonym | Srb, Srbka[1] | ||||
Štátne zriadenie prezident predseda vlády predseda národného zhromaždenia | parlamentná republika Aleksandar Vučić Ana Brnabićová Maja Gojković | ||||
Vznik | 5. júna 2006 | ||||
Susedia | Maďarsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko, Macedónsko, Bulharsko, Rumunsko | ||||
Rozloha • celková • voda (%) | 88 361 km² (111.) km² (0,13 %) | ||||
Počet obyvateľov • odhad (2017) • sčítanie (2013) • hustota (2017) | 7 001 444 (104.) 7 243 007 91,1/km² (121.) | ||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) | 2019 50,139 mld. $ (86.) 17 076 $ (83.) | ||||
Index ľudského rozvoja (2017) | 0,787 (67.) – vysoký | ||||
Mena | Srbský dinár (RSD) | ||||
Časové pásmo • Letný čas | SEČ (UTC+1) SELČ (UTC+2) | ||||
Medzinárodný kód | SRB | ||||
Internetová doména | .rs | ||||
Smerové telefónne číslo | +381 | ||||
Srbsko (srb. Србија – Srbija), dlhý tvar Srbská republika (srb. Република Србија - Republika Srbija) je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova. Hlavným mestom je Belehrad, ktorý obýva okolo 1,75 milióna obyvateľov, významný dopravný uzol, ležiaci na sútoku Sávy a Dunaja.
Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku 1991 rozpad Juhoslávie a odčlenenie Čiernej Hory 3. júna 2006. Nepokojný juhosrbský región Kosovo vyhlásil 17. februára 2008 bez súhlasu Belehradu samostatnosť, čo vyvolalo vlnu nepokojov a nesúhlas Srbska. Napriek dohodám, ktoré upravujú bežný styk s Kosovom, Srbsko jeho nezávislosť neuznáva a územie považuje za provinciu Srbska. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou Európskej únie.
Obsah
1 Polohopis
2 Dejiny
3 Administratívne členenie
4 Obyvateľstvo
4.1 Etnické zloženie obyvateľstva[2]
4.2 Náboženské zloženie obyvateľstva
4.3 Jazyky
5 Kultúra
6 Referencie
7 Iné projekty
Polohopis |
Susedmi Srbska sú na východe Rumunsko a Bulharsko, na juhu Macedónsko a Albánsko (resp. medzinárodne sporné Kosovo), na juhozápade Čierna Hora, na západe Bosna a Hercegovina a Chorvátsko a na severe Maďarsko.
Severnú a centrálnu časť krajiny pokrývajú roviny Panónskej panvy, do východných regiónov zasahujú pohoria Karpaty a Stará planina, južnú a západnú časť Srbska pretínajú Dináre.
Zo severu na juhovýchod preteká štátom Dunaj, ktorý tu postupne priberá prítoky Tisa, Sáva (jej prítok Drina) a Velika Morava, vytvárajúce rozsiahle nížiny.
Dejiny |
Na území dnešného Srbska sa Slovania (Srbi) usadili počas 6. storočia. V tej dobe bolo územie pod silným vplyvom Východorímskej ríše, a tak sa tu uchytilo pravoslávie. V polovici 10. storočia vzniklo prvé kráľovstvo v Raške, ktorému vládol Časlav Klonimirović. Za vlády cára Štefana Dušana (1331 – 1355) bola väčšina Balkánu ovládaná Srbskom. Po bitke na Kosovom poli v roku 1389 sa Srbsko postupne spolu s inými balkánskymi štátmi dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše. Po početných povstaniach Srbsko v roku 1878 získalo samostatnosť (mesto Belehrad a okolie už v roku 1867). V roku 1912 sa Srbsko zúčastnilo prvej balkánskej vojny spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom proti Osmanskej ríši. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove, a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu Kosova a časť Macedónie.
V roku 1914 v Sarajeve srbskí nacionalisti uskutočnili atentát na Františka Ferdinanda d'Este a po vypršaní ultimáta 28. júla vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu. Počas vojny bolo územie obsadené a srbská časť Macedónie bola pripojená k Bulharsku. Po skončení prvej svetovej vojny sa Srbsko stalo súčasťou Kráľovstva SHS. Počas 2. svetovej vojny bola v krátkom ťažení Osi Juhoslávia na jar 1941 porazená a Srbsko bolo okupované, časti územia boli pripojené k talianskemu protektorátu v Čiernej Hore, Albánsku, časť územia pripadla Maďarsku a Bulharsku, ktoré sa podieľali na útoku na Juhosláviu, časť územia bola súčasťou bábkového Chorvátska. Zvyšok územia bol pod nemeckou okupáciou. Na okupovanom území vznikol odboj, ktorý viedol Draža Mihajlovič (neskôr minister obrany exilovej vlády v Londýne). Ďalším centrom odboja sa stal komunistický odboj, ktorého vodcom bol Josip Broz Tito.
Od roku 1945 bolo Srbsko súčasťou komunistickej Juhoslávie na čele s prezidentom Titom. Potom sa republika rozpadla. V roku 1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu – Federatívnu republiku Juhosláviu. Neskôr krajina dostala nové meno – Srbsko a Čierna Hora. V roku 2006 vyhlásila Čierna Hora po tesnom referende nezávislosť (3. júna) a 5. júna Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore.
Administratívne členenie |
Srbsko sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje (autonómne pokrajiny; po srbsky autonomna pokrajina) – Vojvodina a Kosovo a Metohija (ktoré sa 17. februára 2008 vyhlásilo za zvrchovanú Kosovskú republiku) – a zvyšné územie, pričom však toto zvyšné územie, tzv. Centrálne Srbsko, netvorí špeciálnu administratívnu jednotku. Na nižšej úrovni sa Srbsko delí na obvody (okresy; po srbsky okrug) a tie sa zas delia na obce (po srbsky opština).
Obyvateľstvo |
Etnické zloženie obyvateľstva[2] |
Srbi 82,86 %
Maďari 3,53%
Bosniaci (Slovania moslimského náboženstva) 1,82 %
Rómovia 1,44 %
Juhoslovania 1,08 %
Chorváti 0,94 %
Čiernohorci 0,92 %
Slováci (hlavne vo Vojvodine) 0,89 %
Bulhari 0,27 %
Rusíni (hlavne vo Vojvodine) 0,21 %
Náboženské zloženie obyvateľstva |
Obyvateľstvo Srbska tvoria z náboženského hľadiska[3]:
pravoslávni 84,1 %
rímskokatolíci (hlavne vo Vojvodine) 6,26 %
moslimovia (hlavne v Sandžaku) 3,42 %
protestanti (hlavne vo Vojvodine) 1,44 %- a iní 4,78 %
Jazyky |
Úradným jazykom je srbčina, vo Vojvodine aj maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.
Kultúra |
V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez terajšie územie Srbska prechádzala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou pozdĺž Dunaja, rovnako prechádzala hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúskom-Uhorskom. Všetko to zanechalo svoje stopy. Zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orient.
Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala Byzantská ríša. Dá sa to odpozorovať v náboženstve Srbov. Veľkú úlohu majú v srbskej kultúre srbské kláštory, z ktorých prevažná väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.
Referencie |
↑ Slovenské slovníky
↑ http://webrzs.stat.gov.rs/axd/Zip/VJN3.pdf - strana 20
↑ Štatistický úrad Srbskej republiky. Štatistika náboženského zloženia, materinského jazyka a národnostného zloženia obyvateľstva [online]. webrzs.stat.gov.rs, máj 2003, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. (po srbsky)
Iné projekty |
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Srbsko
Commons ponúka multimediálne súbory na tému SrbskoAdministratívne členenie Srbska | ||
|---|---|---|
| Vojvodinský autonómny kraj |
|  |
| Centrálne Srbsko |
| |
Kosovo (Autonómny kraj Kosovo a Metohija) |
| |
Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode | ||
|---|---|---|
|  | |
Štáty a závislé územia v Európe | ||
|---|---|---|
| Nezávislé štáty |
|  |
| Ostatné územia |
| |
| Sporné územia |
| |
Poznámky: ¹ Štáty a územia ležiace v Ázii, kultúrne a historicky patriace do Európy • ² Štáty a územia ležiace časťou svojho územia v Ázii | ||
Kategórie:
- Srbsko
- Členovia OSN
- Štáty v Európe
(window.RLQ=window.RLQ||[]).push(function()mw.config.set("wgPageParseReport":"limitreport":"cputime":"0.276","walltime":"0.361","ppvisitednodes":"value":4471,"limit":1000000,"ppgeneratednodes":"value":0,"limit":1500000,"postexpandincludesize":"value":51330,"limit":2097152,"templateargumentsize":"value":5336,"limit":2097152,"expansiondepth":"value":9,"limit":40,"expensivefunctioncount":"value":0,"limit":500,"unstrip-depth":"value":0,"limit":20,"unstrip-size":"value":1716,"limit":5000000,"entityaccesscount":"value":0,"limit":400,"timingprofile":["100.00% 204.663 1 -total"," 20.12% 41.185 2 Šablóna:Vjz"," 18.94% 38.757 1 Šablóna:Infobox_štát"," 18.07% 36.989 1 Šablóna:Projekt"," 15.37% 31.448 1 Šablóna:Referencie"," 14.19% 29.042 2 Šablóna:Cudzojazyčne"," 13.51% 27.653 2 Šablóna:Navigačná_lišta"," 13.19% 26.988 4 Šablóna:Navbox"," 12.52% 25.614 1 Šablóna:Citácia_elektronického_dokumentu"," 12.49% 25.559 1 Šablóna:Administratívne_členenie_Srbska"],"scribunto":"limitreport-timeusage":"value":"0.016","limit":"10.000","limitreport-memusage":"value":1080840,"limit":52428800,"cachereport":"origin":"mw1223","timestamp":"20190405190732","ttl":2592000,"transientcontent":false););"@context":"https://schema.org","@type":"Article","name":"Srbsko","url":"https://sk.wikipedia.org/wiki/Srbsko","sameAs":"http://www.wikidata.org/entity/Q403","mainEntity":"http://www.wikidata.org/entity/Q403","author":"@type":"Organization","name":"Pu0159ispu011bvatelu00e9 projektu016f Wikimedia","publisher":"@type":"Organization","name":"nadace Wikimedia","logo":"@type":"ImageObject","url":"https://www.wikimedia.org/static/images/wmf-hor-googpub.png","datePublished":"2004-11-06T13:35:40Z","dateModified":"2019-04-05T19:07:32Z","image":"https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/f/ff/Flag_of_Serbia.svg","headline":"u0161tu00e1t v juhovu00fdchodnej Euru00f3pe"(window.RLQ=window.RLQ||[]).push(function()mw.config.set("wgBackendResponseTime":205,"wgHostname":"mw1274"););
